V roku 2019 som oslavovala svoje životné jubileum. Keďže na šperky veľmi nie som, prišla klasická otázka: “Čo by ťa potešilo najviac na svete?”
Moja blesková odpoveď (ani neviem, odkiaľ sa vzala) znela: “pes!”
Spolunažívanie so psami sme obaja poznali už z detstva. Vedeli sme čo to obnáša, a preto sa manžel na chvíľu zdráhal. Nakoniec však súhlasil. Ako to už býva, najťažší je hádam výber plemena. Manželova jediná podmienka bola, aby to bolo plemeno maximálne strednej veľkosti.
Naša dcéra prevzala iniciatívu v hľadaní toho pravého plemena a nakoniec sme naň narazili v kalendári. Jeho názov je Novoškótsky retriever. Priznávam, nikdy som o takom plemene psov nepočula, dokonca som ho ani nevidela.
Čo to, sme si o tomto plemene naštudovali a mali sme veľkú radosť, pretože sa akurát blížila jeseň a s ňou spojená výstava psov v Bratislave. Išli sme sa na „toho nášho“ psa pozrieť. No a keď veríte v lásku na prvý pohľad, určite pochopíte, ako sme sa môj manžel a ja doňho okamžite zamilovali.
TOLLERa, (familiárny názov plemena) nebolo až také jednoduché zohnať. Zo všetkých chovateľských staníc v okolitých štátoch nám bola najsympatickejšia stanica neďaleko Zlína (CZ). V chovateľskom svete nerozdávajú šteniatka “kade-tade”, a preto som s nimi začala čo najskôr komunikovať písomne, neskôr telefonicky a čakala som na pozvanie k osobnému stretnutiu. Medzičasom som svojich chovateľov sledovala na instagrame a študovala ich výchovu.
Prišiel deň osobného stretnutia, ktoré bolo veľmi príjemné, no po zodpovedaní dôležitých otázok sme sa dozvedeli, že šteniatka budú najskôr o rok. Prišlo nemilé sklamanie, no moja túžba po tomto šteniatku bola väčšia, takže sme sa rozhodli počkať.
Nadišlo leto a ku mne sa dostala krásna informácia, že sa môžem tešiť na šteniatko. Moje nadšenie a hlad po informáciách sa ešte znásobil. Celý čas sme komunikovali s našou chovateľkou Veronikou, ktorá nás zásobovala najnovšími správami.
A tak sa jedného dňa, bolo to presne 22.7.2020 narodilo naše ďalšie šťastie. Doma sme sa zhodli, že by sme chceli fenku a našťastie v tomto vrhu boli až 4.
Od narodenia sme šteniatka sledovali na instagrame a po približne piatich týždňoch sme išli na prvú návštevu šteniatok. Od samého dojatia a šťastia by som si ich zobrala všetky (asi je to nový syndróm ).
Po návšteve sme si mali vybrať to naše šteniatko. Bolo tam jedno, ktoré sa počas návštevy ku mne najviac túlilo, a možno aj preto, a možno aj pre ten náhly intuitívny pocit šťastia som si vybrala práve JU.
Prvé dni a týždne sme si na seba zvykali a potom sme sa pustili do výcviku so základným pokynom: “ku mne”. Tento povel je moja základná priorita- privolať psa v akejkoľvek situácii späť. Kaisey je milovaným členom našej rodiny, má povolené túlenie sa na gauči, ale posteľ má každý len pre seba.
Zo dňa na deň sme videli, ako sa nám Kaisey mení pred očami a vďaka nej sme sa v dobrom slova zmysle menili aj my. Ťahala nás von, aby sme s ňou pracovali, ona sa mohla učiť nové veci a zároveň sme sa učili aj my. A tak sa z nášho spoločného učenia sa, stala naša manželská záľuba.
No človek mieni, ...a prečo sme sa teda rozhodli založiť chovateľskú stanicu?
Je to práve kvôli Kaisey. Jej neustála túžba pracovať, jej skvelá povaha, jedinečnosť, výborné zdravotné výsledky a malé povedomie o tomto plemene nás nakoniec presvedčili o tom, aby sme sa do toho pustili.
Dokonca aj názov našej chovateľskej stanice CHERUBIC SOUL je odvodený z jej celého mena (Cherubic Kaisey Targaryen Fire), pretože ona je naozaj taký anjel so štyrmi labkami.
Sme rodinná chovateľská stanica a takou máme v pláne aj ostať. Okrem našej Kaisey máme aj fenku jazvečíka- Lili. Nechceme chovať šteniatka ako na bežiacom páse.
Pre nás je dôležitá zdravá rodová línia a pracovitosť psov. Túžime po tom, aby sa na Slovensku toto plemeno dostalo do patričného povedomia a udomácnilo sa správnym spôsobom.
Možno je zvláštne, že sa tento pes pochádzajúci z Kanady volá Novoškótsky retriever, ale práve v Novom Škótsku ho začiatkom 19. storočia vyšľachtili.
Jeho prácou bolo lákanie a aportovanie vodného vtáctva, najmä kačíc, a preto vzniklo aj jeho familiárne pomenovanie - toller.
Ako takmer každý retriever je aj toto plemeno vysoko inteligentné, bystré, rozhodné, pozorné, učenlivé a vytrvalé. Veľmi rado sa hrá a aportovanie je jeho najväčšou vášňou.
Ich srsť je krásne ryšavá, oranžovo- červená s bielou škvrnkou na hrudi, konci chvosta a labkách.
